Plány kde a s kým strávim posledný deň roka som si robila už v lete. Mala som pripravených niekoľko verzií ale tá najatraktívnejšia prišla až v decembri. Dostala som ponuku zúčastniť sa na tréningovom kurze Pour Faciliter 2020. Spočiatku som mala obavy, či chcem stráviť posledné dni a nový štart roku v malej dedinke na východe Slovenska s ľuďmi ktorých nepoznám.
Všetci sme sa stretli 27.12.2019 v zasneženej Drienici. Projekt trval do 3.1.2020. Účastníci pricestovali z Poľska, Česka, Turecka, Rumunska, Arménska, Maďarska, Chorvátska a Slovenska. Celkovo nás bolo 28 plus štyria tréneri ktorí nás viedli programom. Hlavnou myšlienkou projektu bolo oboznámiť sa s rolou facilitátora, prezentovať v spoločnosti či úlohy jednotlivca v tíme. Okrem toho aj organizácia fancy novoročného večera, kde sme si to všetko vyskúšali v praxi.
Prvý projektový deň nám naši tréneri predstavili, ako bude prebiehať celý projekt. Všetci sme boli zvedaví a plní očakávaní. Zoznamovali sme sa medzi sebou a s novým prostredím. Hrali sme „ice breaking“ hry, pomaly sme začali budovať priateľstvá a spoluprácu v tíme.
Druhý deň sme mali workshopy, ktoré začínali súvisieť s témou projektu. Aj pre mňa bol pojem „facilitátor“ neznámy. Na internete som si o tom niečo skúšala naštudovať, no stále som v tom nemala jasno. Fascilitátor je niečo ako moderátor, lepšie povedané vodca diskusie. Na rozdiel od moderátora pomáha skupine ľudí viesť diskusiu a ujasniť si spoločné ciele. Je nestranný a pomáha účastníkom diskusie komunikovať. Poobede sme sa v roleplay učili používať všetky nadobudnuté poznatky.
Na kraji miestnosti mala natiahnuté veľké plátno naša trénerka Dotty, ktorá od prvého dňa zakresľovala všetky aktivity, ktoré sme robili. Volá sa to „grafická facilitácia“. V tretie ráno nás už čakali lavice, papiere a pastelky. Začali sme jednoduchými tvarmi, čiarami, postavičkami a neskôr sme pridali tiene a fonty. Hlavné motto dňa bolo „každý vie kresliť“ a tak sa aj neumelci osmelili. Naučili sme sa základné rady ako vytvoriť príťažlivý flipchart či vhodné kombinácie farieb. Je dôležité, aby flipchart zaujal, lebo z toho, čo vidíme a počujeme, si vieme zapamätať až 50 percent.
Pri komunikácii na verejnosti je dôležitá aj reč tela a práca s hlasom. Je prirodzené mať strach rozprávať pred skupinou ľudí. Práve dnes sme sa učili ako pôsobiť uvoľnene, zaujať poslucháča a používať svoj hlas. Všetci sme sa ocitli v tejto „nepríjemnej“ úlohe a všetci sme si dali navzájom feedback na čom viacej zapracovať. Dnešok bol špeciálny aj tým, že to bol posledný deň v roku. Našou úlohou bolo rozdeliť sa na menšie tými a pripraviť všetko na slávnostný večer. Prvá skupina pripravovala občerstvenie, druhá dekorácie a tretia mala na starosti priebeh večera. Pred programom sme sa všetci hodili do gala. V programe bola talentová show, hry, tanec a večera. Pár minút pred polnocou niektorí predniesli novoročný príhovor. Nasledovalo odpočítavanie do nového roka. Všetci sme Nový rok privítali spoločne na terase.
Naledujúci deň sa sme mali workshop o improvizácii. Rozoberali sme aj príležitosti, ktoré program Erasmus+ ponúka.
Posledný deň sme mali networking, vyhodnocovali sme si projekt, nové skúsenosti a dostávali youthpasy. Na nasledujúce ráno sme si dobalili posledné veci a odišli domov.
Počas posledných dvoch rokov bol toto môj šiesty projekt. Prvýkrát som bola súčasťou organizačného tímu, čo mi prinieslo opäť nové skúsenosti. Nebolo všetko ružové a nechcelo sa mi všetko robiť, ale každý projekt v niečom zmení môj pohľad na svet. Napriek tomu, že vedenie tímu a prejav na verejnosti nie je moja šálka čaju, bola som rada za možnosť sa tréningu zúčastniť. Spoznala som inšpiratívnych ľudí, ktorí vnímajú veci inak ako ja. Ak aj ty zvažuješ účasť či už na mládežníckej výmene alebo tréningovom kurze, určite choď. Nie je to len o tom, že si zlepšíš angličtinu, pocestuješ si zadarmo a spoznáš zaujímavých ľudí (čo je síce super!), ale aj o tom, že sa nebudeš báť povedať svoj názor, prísť s novým návrhom a akceptovať druhých.
Ďakujem organizátorom za pozitívny prístup, trpezlivosť a spoločný čas.
Autorka článku: Kristína Radáčiová